Informácie

DNA sa nachádza v jadrách a mitochondriách buniek. Keď bunky zomierajú, DNA sa z nich môže dostať do mimobunkového (extracelulárneho) priestoru a takúto DNA voláme extracelulárna DNA. Môžeme ju nájsť vo všetkých telesných tekutinách ako napr. krv, slina, moč, ... Za normálnych podmienok u zdravých ľudí je jej koncentrácia nízka, no pri rôznych chorobách a zápale jej koncentrácia stúpa. Môže byť príčinou týchto chorôb? Ak áno, mohla by byť aj zaujímavým terapeutickým cieľom. Štúdie ukázali, že extracelulárna DNA je rozpoznávaná imunitnými bunkami a stimuluje zápal. Jej odstránenie by teda mohlo mať pozitívny účinok. Vo svojej práci sa zaoberám najmä koncentráciou extracelulárnej DNA pri sepse (otrave krvi) a možným znižovaním jej koncentrácie pomocou enzýmu deoxyribonukleáza. 

Narodila sa 31.03.1990 v Partizánskom. Univerzitné štúdium začala v odbore biológia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v BA a následne sa v magisterskom štúdiu špecializovala v obore genetika na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty UK v BA. Počas magisterského štúdia sa venovala telomérickým proteínom a genetike kvasiniek. Neskôr pokračovala v doktorandskom štúdiu na Ústave molekulárnej biomedicíny v odbore normálna a patologická fyziológia. Počas PhD. štúdia som sa venovala extracelulárnej DNA v plazme pri rôznych chorobách – sepsa, preeklampsia, zlyhanie pečene, reumatoidná artritída. Okrem toho mala možnosť stráviť 10 mesiacov na Donau-Universität Krems, kde sa zaoberala extracelulárnymi vezikulami.

FOTO: UK