Informácie

Obsah prednášky:

Skvamáty (jašterice, hady a amfisbény) tvoria najväčšiu a najúspešnejšiu skupinu dnes žijúcich plazov. Majú históriu siahajúcu viac ako 200 miliónov rokov do minulosti a sú globálne rozšírené v širokej škále odlišných prostredí. Navyše vykazujú väčší rozsah morfologických variácií než akákoľvek iná skupina štvornožcov, v rozmedzí od jaštericovitého tela po formy úplne bez končatín, veľkostne od miniatúrnych gekónov a chameleónov po komodských varanov, či vyhynutých mosasaurov. Potravne od herbivórie po mäsožravce, a čo sa životného štýlu týka od hrabavých foriem po bipedálnu chôdzu, sú medzi nimi lezci, plavci a niektoré zvládli dokonca plachtenie. Jedna čeľaď jašterov, nazývaná jašterice (Lacertidae), tvorí dominantnú skupinu plazov v Európe. Patria sem rôzne i u nás žijúce druhy ako jašterica zelené, jašterica múrová, či jašterica krátkohlavá. V horských oblastiach môžme nájsť jaštericu živorodú, ktorá je dokonale prispôsobená na chladnejšie podmienky. Ich výskyt sa však neobmedzuje iba na náš "starý kontinent", ale túto skupinu plazov nájdete i na Kanárskych ostrovoch a v Afrike a dokonca i v Ázii. Kde sa však vzali? A kedy? A ako sa im podarilo tak úspešne obsadiť viaceré kontinenty a prispôsobiť sa rôznym podmienkam? Odpovede na tieto otázky nám dávajú skameneliny, ktoré nám zároveň ukazajú úžasný a dobrodružný príbeh týchto zvierat, ktorý bol ovplyvňovaný drastickými klimatickými a geologickými zmenami v praveku našej planéty. 

Profil prednášajúceho:

Mgr. Andrej Čerňanský, Ph.D. študoval paleontológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Po obhájení doktorandskej práce pôsobil na Slovenskej Akadémii Vied. V roku 2012 získal prestížne Humboldtovo štipendium, ktoré mu poskytlo príležitosť na dvojročný   výskum na Senckenberg Research Institute vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko). Následne v roku 2015 pôsobil ako zamestnanec v Museum für Naturkunde Berlin v pozícii asistenta profesora Müllera. Od roku 2016 pôsobí ako vedecký a pedagogický pracovník na Katedre ekológie Univerzity Komenského v Bratislave. Napriek veku 34 rokov je etablovaným expertom na paleontológiu stavovcov, anatómiu a funkčnú morfológiu. Spolupracuje s odborníkmi po celej Európe, Severnej Amerike, Ázii a Austrálii. Jeho súčasný výskum sa zameriava na vývoj kľúčových morfologické rysov plazov, a to najmä jašterov, a dôsledky týchto inovácií pre časové a geografické diverzifikácie skúmaných skupín. Jeho prístup je multidisciplinárny, kombinujúc porovnávaciu anatómiu, funkčnú morfológiu, paleontológiu, fylogenetické analýzy, vývinové a geometrické morfometrie, aby podal integrovaný pohľad na morfologickú evolúciu v čase. Zúčastnil sa vykopávok na viacerých svetových lokalitách v Európe, v Amerike či v Austrálii a výsledky svojho výskumu pravidelne prezentuje na medzinárodných konferenciách a vo významných odborných časopisoch.

Chcem vedieť viac: 

https://www.ekologiauk.sk/2018/02/06/andrej-cernansky-na-ta3/

FOTO: Juraj Šurka