Každý predmet v našom svete je ako kniha, ktorá rozpráva svoj vlastný a jedinečný príbeh. Ten príbeh je písaný abecedou prírody a jej písmenkami sú atómy. Tak ako sa spájajú písmenka do slovíčok, slovíčka do viet a vety do textu, takisto sa atómy zlučujú do molekúl, molekuly do zlúčenín a tie do materiálov, po ktorých siahame vždy keď chceme zostrojiť nový predmet.

A hoci je každá kniha napísaná tými istými písmenkami, rozpráva vždy iný príbeh. Rovnako je to i s materiálmi. Príroda nám poskytuje nobmedzené možnosti ako vytvoriť vždy nový, jedinečný materiál a našim kľúčom pre jeho porozumenie je prečítanie si jeho celého príbehu – nahliadnuť do mikrosveta tvoreného atómami.

Viac o tom ako virtuálny svet počítačov pomáha nahliadnuť do tohto mikrosveta, a ako získané poznatky využívame pri hľadaní nových doposiaľ neznámych materiálov Vám priblíži prednáška Dr. Hab. Mariany Derzsi, PhD. pod názvom „Dizajn materiálového mikrosveta“. Prednášku si vypočujete počas hlavného podujatia v Bratislave, 28.9.2018 o 17:00 v priestoroch V-klubu.

Dr. Hab. Mariana Derzsi, PhD. je výskumná pracovníčka Materiálovotechnologickej fakulty, Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Vo svojej práci sa venuje materiálovému dizajnu na atómovej úrovni pomocou počítačového modelovania. Zameriava sa na prehĺbovanie našich vedomostí o tom, ako vzájomné usporiadanie atómov v materiáloch definuje ich vlastnosti. Tieto vedomosti následne využíva v hľadaní nových materiálov s výnimočnými vlastnosťami a to hlavne pre oblasť mikroelektroniky. Viac o tom ako sa pri hľadaní nových možností a postupov stráca v časopriestore Vám povie však ona sama:

1. Zažili /Urobili ste ako dieťa nejaký vedecký pokus, na ktorý spomínate doteraz?

Keď som mala asi tak osem rokov, poprosila som si od rodičov peniaze na nákup balónikov. Dlho som sa nevracala, tak ma išli hľadať. Ani nemuseli chodiť ďaleko, lebo hneď pred domom ich prekvapilo nečakané javisko. V strede ulice stálo malé dieťa omotané desiatkami nafúkaných balónov zmietajúcich sa v chaotickom pohybe po celej ulici. Balóniky boli priviazané jeden o druhý a súčasne o mňa. Ja som nimi nervózne trhala a následne dofukovala a omotáva okolo seba stále ďalšie a ďalšie. Po chvíľke sledovania tejto komickej scénky, otec ku mne pristúpil a spýtal sa čo robím. Odpovedala som mu zúfalým hlasom, že už som omotala okolo seba 50 nafúkaných balónov a ešte stále nelietam. On sa rozosmial a povedal, že by som nevzlietla ani keby som ich nafúkala tisíc. Prezradil mi, že na to potrebujem hélium. Ten tajomný názov ma doslova ohromil. To bol moment, kedy som sa dozvedela, že existuje plyn ľahší ako vzduch.

2. Ako sa vo Vašej každodennej práci prejavuje zvedavosť?

Nám vedcom zvedavosť často spôsobuje stav, v ktorom akoby sme vypadli z časopriestoru. Každý určite zažil situáciu, keď idete autobusom do práce a cestou sa pustíte do fascinujúceho čítania. Zrazu k vám začína doliehať nejaký hlas. Je to šofér a kričí konečná. Vy sa spamätáte a zistite, že sedíte v autobuse úplne sám. Postupne vám dochádza, že ste na ceste do práce a vašu zastávku ste už dávno prepásli. My vedci vypadávame s časopriestoru neustále. Zvedavosť nás často vytrháva z reality a hodiny strávene nad riešením nejakého vedeckého problému sa nám javia ako sekundy. Nevnímame ako nad nami okolie krutí hlavou, pretože naň nereagujeme a pôsobíme ako ignoranti. Pravda je ale taká, že sa akurát nachádzame v strede nášho imaginárneho experimentu, v ktorom sme už vyskúšali 1000 postupov ako ho rozbehnúť a akurát prechádzame k variante 1001.

3. Položili ste si/ Dostali ste otázku, ktorá Vám pomohla vo Vašej práci? Ak áno, akú? Kto ju položil

Deje sa to neustále, pretože kladenie otázok nás posúva dopredu. Tie otázky si kladieme ako kolegovia medzi sebou, keď navzájom konzultujeme naše vedecké témy. Častokrát keď sa dostaneme do bodu, v ktorom nevieme ako pokračovať, ideme za kolegami a začneme vysvetľovať náš problém. Veľa krát pomáhajú úplne banálne otázky kladené v procese opisovania nášho problému ako napríklad „Vyskúšala si už toto?“.

4. Kto bol/ je podľa vás najvýznamnejší vedec v Európe a na Slovensku a prečo? 

Mojim favoritom je jednoznačne James Clerk Maxwell, ktorého považujem za obrovského vedeckého génia. Jemu vo veľkej miere vďačíme za zbudovanie pevných základov modernej fyziky vrátane špeciálnej relativity a kvantovej mechaniky. Jeho vedecké horizonty boli nesmierne široké a neviem či by sa mu niekto dnes vyrovnal. Ak vás zaujímajú vedeckí velikáni, vrelo doporučujem prečítanie si jeho biografie. Mňa jeho príbeh ohromil.

Foto: archív Mariana Derzsi